Bolesť smútku na dlani a iné spomienky na lásku
Na lustri svetlo
hniezdi ako zahniezdený
vták so zloženými krídlami.
Byt opustený ako vriaca
kávovarná kanvica bez kávy,
ktorá zvykne povzbudiť a dodať sily,
lenže teraz to tak akosi nie je tak.
Byt je opustený ako nebo bez Boha.....
Ktosi hľadí cez okno ako
na jeseň na trištvrte, na jej vrásky,
uvedomujúc si, že starne s ňou,
Koruny v srdci?
Diadémy, drahokamy?
Nie sú žiadne bohatstvo
iba láska, vášeň, neha,
aspekty zvýrazňujúcu
farby večnej lásky
Dokážu naučiť milovať srdcom,
ktoré na koniec prestane
biť ako nedeľný zvon.
Takto akosi bolí samota bez teba
ako nôž, ktorý reže spomienky
a básnik za pracovným stolom píše.
A nie je to vôbec klišé,
že skutočne starne,
až kosti mu praskajú ako parkety.
Na konci tohto príbehu stojíme ja a ty,
pretože tým básnikom som ja.