Dozrievanie v nás
Je mesiac–Jeho zlatistá medaila na krku,
ktorú dostal od Boha,
že tak dobre bráni hviezdy,
že v poriadku, vďaku nemu je veľký voz.
Padá hviezda. Tak si, prosím, niečo pros.
A nie je na tom nič,
keď má nad hlavou bič,
a poslušné zlatisté ovečky vháňa do košiara,
dozrela báseň, plameň sviece na stole dohára.
A ráno?
S dňom ranné zore splýva.
Slnko sa dvíha k oblohe,
a na pozdrav máva mesiacu,
chce zachytiť jeho púť a hviezdu jasiacu.
To je výmena je každodennej pracovnej zmeny
Hľadíme na jasnú oblohu len my,
Slovo je v básni, v básni je slovo zas,
hľadíme na oblohu, nechávame plynúť čas.