Srdce na kľúč a iné jeho tajomstvá
Srdce na kľúč a iné tajomstvá
Natiahnem svoje srdce na kľúč
ako hraciu skrinku. Som rád, že hrá.
Ručičky na hodinkách sa rozbehli
na dlhé trate. Je päť minút pred dvanástou,
dostatok času rozkrojiť tmu na svetlo,
vložiť do svojich slovo ako chlieb
a byť vždy v rovnováhe s časom , s prvými vráskami.
Zhasnúť posledné svetlo v okne,
uveriť pravde, že prišiel čas zostarnúť.
Do vlasov padá prvá inovať. Vrásky na tvári,
dozrievajú ako vlastná jeseň pod oknami.
To je to umenie žiť, prijať to, čo má prísť
a to, čo len príde. Iba natiahnem svoje srdce
na kľúč ako hraciu skrinku. Som rád, že ešte hrá.
Večer u nás
/ priateľke D. /
Prejdem tvoj úsmev cez rovník,
na vlastnej lodi, objavím našu stratenú Ameriku.
Naše osudy sú nám dané, k vlastnému šťastiu tam späť.
Tma vyzliekla sa z nočných impresií.
Si moja Popoluška v sexi džínsoch,
Za kuchynským drezom preváraš vodu ako spomienky..
Veríš, že každá rozprávka má svojho princa,
keď sa na Teba tak letmo zľahka pozriem
a hviezdy za mesačnej noci sa rozpršia ako soľ.
Noc bez Teba
Obesený mesiac bez perspektívy.
Obloha vykradnutá myšlienkami na Teba.
Všetko predýcham ako nedopísaný papier,
ktorého láka byť v básni, v jej náruči večne byť.
Pole pod oknami je ľadovým zrkadlom.
Sneží do spomienok. Je mínus na naše srdce, rozťaté napoly.
Svet hrá po vločkách svoj známy scenár.
Nie som herec - na nič sa nehrám .
Obzriem sa pred seba , na stole
pohrebisko ohorkov – samý cintorín špakov.
Z cigarety odklepnem posledný verš.
Všetko sa so mnou zmieta.
Dopíšem báseň a zhasnem ako cigareta.
Jarná odysea
Jar sa nesiem akordmi v korunách,
poludnie plaší sa párik vtákov.
Dohral starý dobrý Bach,
lesom znie smaragdový spev nákov.
V zákutiach počuť trilkujúceho slávika,
šum lístia praská – chvejú sa stromy.
Srdce ranným svetlom zabliká,
napnutý na strunách – hlas huslí sa lomí.
Cítim prítomnosť lesného orchestra,
starý dub sa oprel o krídlo klavíra.
Obloha v svieži farbách pestrá,
na zasneženú bielu zimu iba spomína.