Srdce a jeho posledný gong
Na lustri nášho bytu hniezdi
svetlo ako opustený vták.
Pomaly sivie čas
a my bohužiaľ s ním.
Sú okamihy, deň za dňom ide
ako každodenné naše smútky.
A ty sa ma pýtaš
„ Prečo si mi nekúpil
sen do kornútky.“
Večer v sexi džínsach
stojíš pri kávovarnej kanvici
a preváraš naše spomienky.
Si moja Popoluška, ktorá
na seba nikdy nehadže hrach.
Lúskneš prstom, rozžiariš svetlo.
Zaznie, Mozart, Chopin, nesmrteľný Bach.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.