Samota je krutosť v srdci čas
Je jeseň.
Pod oknami sa plíži súmrak ako had.
Nebo sa trhá na mraky.
Prši, tak neskutočne prší, až mám z toho strach.
Vietor ako dieťa hrá sa,
s jesennými listami stromov.
Kráčam uličkou sám .
sám neviem, kde je môj domov.
V srdci uplakanú ružu mám.
Necítim jej vôňu.
Nevidím jej krásu. Som tak sám.
Gabriel Németh
básnik, spisovateľ
člen Spolku slovenských spisovateľ