Jesenná svadba
Je jesenné ráno, plné farieb padajúceho lístia,
k tomu prší, vlastne kropí neustále chladný dážď.
Sú okamihy, chvíle, ktoré večnú silu istia,
za slnka, za súmraku, keď prichádza mrazivý dážď.
A tak chvíle, ktoré ako vždy, ako starí, dobrí známi,
tykajú si s jesenným mrazom. Ten už nespí dávno.
Taký je chladnej jeseni navždy osud daný.
Tá v jesennom ruchu novembru povie svoje áno.
I takéto svadby bývajú na jeseň, svadby chladu.
Vietor je svedok a láska je tá, ktorá je večne prvá.
Vždy na popoludnie slnko zasvieti, pozdvihne náladu.
A jeseň je tá, ktorá večne, naveky, vždy trvá.