(61)Odchod bez rozlúčky
/ pamiatke môjho otca /
Február sa ostrí
ostrou sekerou na ľade.
Je večer, keď sa šerí
Deň, ktorému nikto neuverí,
že odišiel si, otec, náhle bez rozlúčky.
Tak odchádzaš .... a s tebou
druhý mesiac v roku,
bez životných hier, víťazstiev, bez nároku.
Žiaľ a bolesť sú... Plačú mi oči každý deň.
Súmrak spúšťa svoje rekviem.
Človek sa lúči s pocitom stisku
zhrdzavenej kľučky,
tak náhle, ticho bez rozlúčky.
Bolestivo, kruto, navždy,
za slnka, za súmraku, v daždi.
Je obyčajný mrazivý, studený deň.