Báseň na rozlúčku
Spomienka na otca
/ ďakujem, otec, že si pre mňa žil /
V srdci je prázdno, žiadny
plameň v ňom nehorí.
V spomienkach je čo bolo, čo je,
to čo v srdci zahorí.
Všetko je odrazu biele.
Len ja nechcem priznať .
Je koniec navždy. A to je celé.
Mať rád. A kohosi milovať.
Vo vlasoch ostala ti biela inovať.
Mráz láme bolesť na poly.
Je dostatok času,
pochopiť vlastné šľapaje na poli.
Ísť tam, kde ma vlastné oči dovedú,
kde zvony zvonia v nedeľu.
Krvavý mesiac sa ukázal na oblohe.
Zakvitol mesačný sad.
Mal som ťa, otec, ver, veľmi rád.
Dávno som vyrástol cez tvoje okuliare,
na prvé kroky života.
Bolesť sa znásobuje bolesťou.
Kristova je pravda. Jeho nahota.
Tam kráčam cestou prekážok
s bolesťou tam i bez.
Pamätáš sa, otec, na tu statnú horu?
Pamätáš na ten les?
A predsa ostalo čosi krásne,
ako v srdci večné básne
A hviezda na brehu oblohy
Čo bolelo, už dávno, otec, nebolí.