Gabriel Németh - Poézia v srdci strom

/ z už vydanej básnickej zbierky Srdce na kľúč /

/ mame, za všetko, čo mi dala, vychovala, a ešte dá:
 istotu ,rodičovskú lásku, mame z najlepších mám. 

Nebo adekvátne k zemi exceluje vločkami
a mráz sa zarezáva pod kožu. Báseň je hudba 
pre dva hlasy, ten zvláštny koncert,

keď chytáš  poéziu za nitky a  v Tebe 
 znie nesmrteľný Bach. Obloha na rukách  

nesie vlastné sny o detstve, vystrihnuté 
akoby z rodinného albumu, teraz a navždy.

Ty vraciaš matke iba svoje ruky na úver,
a vraciaš jej iba to hrejivé teplo, ktoré jej právom patrí.

Je krásne veriť jej rozprávkam. Mať istotu, že požičané,

 sa jej dvakrát vráti. Veriť vysnívanej Atlantíde, 
dvíhajúc lásku cez dlane. Svitá v nich slovo na báseň.