Moja večná Marína
22. 2. 2023
Na lustri nášho bytu svetlo hniezdi ako opustený vták
Kosti mi praskajú ako staré parkety. Na vlasoch sa
mi už dávno usadila biele imelo. Pomaly sivie čas
a my bohužiaľ s ním, deň za dňom ako nám to určil čas.
Ty v sexi džínsach stojíš pri kávovarnej kanvici
a preváraš naše spomienky, ktoré nám dali krídla pre náš let.
Dávno som sa v nich utopil ako Titanic na rozbúrenom mori
Papier na stole, v ruke pero, po ľavej strane horúci gruzínsky grog.....
A, aj keď sa čosi končí, nové začína. Báseň je
svetlo do nových dní v obraze farieb pre Teba.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.