Nedeľný čas, ktorý rozpráva rečou zvonov
Jar zakvitá ako nevesta mladá.
Vánok je jemný ak slovo v básni.
Ktosi je pútnik neustále hľadá.
A v srdci hlaholivý zvon vlastní.
V nedeľu na dvanástu presne zvoní.
Mama je z tých, čo nám chlieb krája.
Stále ten čas. Stále tie zvony
na úkor hrejivého teplého mája.
Áno,..., tie zvony, tá reč Krista,
keď máš pocit, že v tebe horí,
tá cesta nestála, ale predsa istá,
kde les sa skláňa, plačú hory.
Ten neskutočný spev zvonov,
keď i noci sú teplé hrejivé,
Havran, vie kde je jeho domov.
Prišiel čas... Má chuť po víne.
Gabriel Németh
básnik, spisovateľ
člen Spolku slovenských spisovateľov