Posledný gong
17. 3. 2023
Na lustri nášho bytu hniezdi
svetlo ako opustený vták.
Pomaly sivie čas
a my bohužiaľ s ním.
Sú okamihy, deň za dňom ide
ako každodenné naše smútky.
A ty sa ma pýtaš
„ Prečo si mi nekúpil
tvoje a moje sny do kornútky?.“
Veď, ako? Večer v sexi džínsach
stojíš pri kávovarnej kanvici
a preváraš naše spomienky,
Si moja Popoluška, ktorá
na seba nikdy nehádže hrach.
Lúskneš prstom, rozžiariš svetlo.
Zaznie, Mozart, Chopin, nesmrteľný Bach.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.