Septembrový dážď
Trikrát okamihy s básnikom
/ pokračovanie cyklu básní už vydanej básnickej zbierky Srdce na kľúč /
Septembrový dážď
V každej chvíli jesene:
Ten zvláštny pocit. –
dážď a jeho kvapky
si v srdci nesieme.
Kvapky, ktoré
zmočia našu tvár.
Dnešný dážď je Boží milodar.
Zem vyprahnuté pery má.
I občas voda smädná býva.
Stromy, dvíhajúce
vlastné koruny k nebu,
túžia z Božích dlaní piť.
Jesenná obloha si
Na kvapkách riadne zgustla.
Prší jedna radosť , škoda hovoriť.
Ráno s kávou v ruke
V reálnom čase,
presne o pol šiestej ráno,
keď piesok prelieva
sa v presýpacích hodinách
ako Sahara,
čosi vo mne
neodmysliteľne dohára.
Môj úsmev
ponorený do ticha.
Chveje sa báseň
ako vietor v povetrí.
Ruže v záhrade dávno spísali
svoj krvavý testament.
Zarosené ráno pod oknami
ako diamant kotví
vo svojom prístave.
Myslím často na Teba,
so šálkou v ruke
ostávam verný pri káve.
Rozprávka / s tebou o tebe /
/ priateľke D. /
Boh ma skúša
vysloviť Tvoje meno
do vankúša.
Oprieť sa o nás,
o dávny sen, o náš kríž.
Hviezdy Ti zosadli na pery
A nemusím byť pri tom Exupéry,
aby mi každý uveril,
že život s Tebou
je rozprávka na každý deň.