Sny a tichý jesenný dážď
Za tichého večera,
predal som všetky svoje sny do haliera.
Deravé je nebo, prší a prší.
Jeseni zmokli všetky slzy v očiach.
Prší a prší – Nič menej, nič viac.
Človek sa stratil v dave ľudí,
v tom labyrinte mesta.
Občas je tŕnistá,
inokedy rovná cesta.
Sny, síce neostali,
iba holuby zaspali vo fontáne
so zloženými krídlami, je dávno za nami.
Život sa brúsi na hrane,
svoj maratón míľovými krokmi beží
Už neprší – Iba v srdci básnika sneží.