Svet básnikov a iné bolesti
Mlieko na sporáku
hustne ako hmla za oknami.
Sychravá jeseň zametá listy,
žiadny poštár už nechodí.
Všetci sú doma.
Otec fajčí v okne cigaretu ako komín
starej Dimitrovky .
Mama, tá ako vždy
pripravuje večeru, len ja dávam
rozhrešenie slovu a píšem.
Nuž takí sú básnici.
Chcú ísť na trh s vlastnou kožou.
Rozpredať svoje sny
a nemyslieť na drobné.
Tak akosi sa rodia básnici.
Žijú pre kríž v slove,
pre v slove kríž,
pre bolesť v srdci.
Horké sú všetky slzy moje.
A to dáva zmysel žiť a milovať.