Svet básnikov
Mlieko na sporáku hustne ako hmla za oknami.
Sychravá jeseň zametá listy. Žiadny poštár už nechodí.
Všetci sú doma. Otec fajčí v okne cigaretu ako komín
starej Dimitrovky plnej smogu a čierneho smútku.
Mama ako vždy pripravuje večeru, len ja dávam
rozhrešenie slovu a píšem. Nuž takí sú básnici.
Chcú ísť na trh a predať vlastnú kožu.
Predať svoje sny a nemyslieť na drobné.
Tak akosi rodia sa básnici žijú pre kríž v slove,
pre v slove kríž, bolesťou v srdci a iné impresie.
Deň kráča k súmraku. Má v očiach magické tajomstvo,
ktoré dáva zmysel žiť a milovať. Byť v srdci noc.
Byť v noci srdce, ktoré bije ako nedeľný zvon.
Toto sú večere, ktoré sú plné lásky k krížu.
Každé svetlo raz zhasne. Narodí sa nová nádej
v rukách Krista. Tá modlitba z modlitieb, ktorou
sa vždy čosi končí a znova začína, kde slovo
je priestor pre báseň, žiť a neskutočne milovať